201.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Barbara Biháryová
Barbara Biháryová
Analýza populizmu podľa Ernesta Laclaua
Analysis of populism by Ernesto Laclau
abstract |
view |
rights & permissions
Populizmus dnes predstavuje často skloňovaný pojem tak na akademickej pôde, ako i na samotnej politickej scéne, v médiách a medzi laickou verejnosťou. Skutočnosťou je, že hoci v našej spoločnosti tento pojem používa takmer každý, len málokto vie, čo vlastne znamená. V tomto článku sa preto budeme zaoberať otázkou, ktorá sa stala predmetom analýz mnohých teoretikov, otázkou, čo je to populizmus. Jedným z tých teoretikov je Ernesto Laclau (1935–2014), ktorý populizmus nechápe ako ideológiu, ale ako istú stratégiu resp. spôsob komunikácie. V prvej časti nášho článku vymedzíme pojem „populizmus“, pričom upozorníme na jeho viaceré rozličné interpretácie ako aj na to, aké je jeho spoločné základné analytické jadro. V nasledujúcich častiach článku sa už zameriame na analýzu populizmu podľa Ernesta Laclaua. Cieľom nášho článku je teda analýza teórie populizmu podľa E. Laclaua v kontexte súčasnej situácie na domácej i svetovej, nielen politickej scéne.
Populism nowadays is often used concept both in the academic field, as well as on the political scene itself, in the media and among the general public. The fact is that although almost everybody uses this term in our society, only few know what it really means. This article will therefore deal with a question that has been the subject of many theorists’ analysis, the question what populism means. One of the theorists is Ernesto Laclau (1935–2014) which does not understand populism as ideology, but as some special strategy or way of communication. In the first part of our article we will define the term “populism”, highlight its multiple interpretations as well as its common analytical core. In the following sections of the article, we will focus on the analysis of populism by Ernest Laclau. The aim of our article is therefore to analyze the theory of populism according to E. Laclau in the context of the current situation on the domestic and global political scene.
|
|
|
202.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Ivana Holzbachová
Ivana Holzbachová
Dva názory na blízkou budoucnost:
(Hervé Juvin contra Gilles Lipovetsky)
Two opinions about the near future
abstract |
view |
rights & permissions
V posledním půlstoletí se stále naléhavěji ozývá otázka, zda se naše civilizace – a s ní možná i civilizace světová – neblíží svému konci. Svým způsobem na tuto otázku odpovídají i G. Lipovetsky a H. Juvin v knize Globalizovaný Západ, kterou vydali společně ve Francii v roce 2010. Zatímco Lipovetsky se snaží vybalancovat svou vizi postmoderního světa tak, aby vyústila v obraz společnosti, která nezapomíná na své (různorodé) tradice, Juvin akcentuje hrozbu globálního střetu. Oba se vyrovnávají hlavně s otázkou poměru ekonomiky a politiky a oba svým způsobem kritizují nadvládu ekonomiky nad politikou. Je přitom třeba podotknout, že jejich záběr je časově poněkud skromnější než u takových autorů jako je např. Spengler nebo Toynbee, případně u těch autorů, kteří vycházejí z představy ekologické katastrofy, nicméně právě proto mohou posloužit jako materiál ke srovnání s názory svých předchůdců i současníků na společnost, která zřejmě směřuje k velkým změnám. V této souvislosti autorka jejich názory konfrontuje s myšlenkami jejich předchůdců i současníků (Feyerabend, Fukuyama, Huntington, Popper aj.) a snaží se najít shody a rozdíly.
In the last fifty years, we have repeatedly been confronted with the pressing question of whether our civilization, and perhaps the whole civilization, is coming to an end. G. Lipovetsky and H. Juvin tackle this question in their own ways in the book The Globalized West, which they published together in France in 2010. While Lipovetsky attempts to provide a balanced view of the postmodern world, which results in a picture of a society that does not abandon its (various) traditions, Juvin emphasises the threat of global confrontation. Both authors primarily deal with the question of the relationship between economics and politics and both criticize in their own ways the dominance of economics over politics. It must be mentioned that their focus is a bit narrower than that of authors such as Spengler or Toynbee, or authors building on the idea of an ecological catastrophe. However, this provides a convenient material for a comparison with their predecessors’ and contemporaries’ views on a society that is obviously facing great changes. The author of this paper confronts their views with the views of their predecessors and contemporaries (Feyerabend, Fukuyama, Huntington, Popper, etc.) and attempts to find similarities and differences.
|
|
|
203.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jiří Gabriel
Jiří Gabriel
Brněnská léta Jana Steklíka:
Janu Steklíkovi na rozloučenou
Brno period of Jan Steklík
|
|
|
204.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
K devadesátým narozeninám filosofa Miloše Dokulila
On the 20th anniversary of the philosopher Miloš Dokulil
|
|
|
205.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jan Zouhar
Jan Zouhar
Cesta do Ruska
A Journey into Russia
|
|
|
206.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jan Zouhar
Jan Zouhar
Josef Krob: Co je to čas? Lekce z filozofie
Josef Krob: Co je to čas? Lekce z filozofie
|
|
|
207.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Miloš Dokulil
Miloš Dokulil
Filosofie „s dnešním odstupem času“:
stále ještě jako racionálně kýžený projekt?
Philosophy “with today’s lapse of time”
|
|
|
208.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jiří Gabriel
Jiří Gabriel
Otakar A. Funda: K filosofii náboženství
Otakar A. Funda: K filosofii náboženství
|
|
|
209.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jan Brázdil
Jan Brázdil
Pavol Labuda: Úvod do antickej filozofie I. Zrod a vývoj ranej gréckej filozofie
Pavol Labuda: Úvod do antickej filozofie I. Zrod a vývoj ranej gréckej filozofie
|
|
|
210.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Ivana Holzbachová
Ivana Holzbachová
Miroslav Hroch: Hledání souvislostí: eseje z komparativních dějin Evropy
Miroslav Hroch: Hledání souvislostí: eseje z komparativních dějin Evropy
|
|
|
211.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Jan Zouhar
Jan Zouhar
Helena Pavličíková: František Mareš. Od fyziologie k filosofii
Helena Pavličíková: František Mareš. Od fyziologie k filosofii
|
|
|
212.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Ivana Holzbachová
Ivana Holzbachová
Heinrich Geiselberger ( ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška
Heinrich Geiselberger ( ed.): Velký regres. Mezinárodní rozprava o duchovní situaci dneška
|
|
|
213.
|
Studia Philosophica:
Volume >
65 >
Issue: 1/2
Ondřej Čadek
Ondřej Čadek
Hana Librová: Věrní a rozumní: kapitoly o ekologické zpozdilosti
Hana Librová: Věrní a rozumní: kapitoly o ekologické zpozdilosti
|
|
|
214.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Josef Petrželka
Editorial
|
|
|
215.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Jakub Kapičiak
Jakub Kapičiak
K materialite v myslení Judith Butlerovej
On Materiality in Judith Butler’s Thought
abstract |
view |
rights & permissions
Štúdia sa zameriava na poznámky Judith Butlerovej o chiazmatickom prepojení jazyka a matérie. Cieľom je zistiť, čo takéto prepojenie vôbec znamená a odkiaľ pramení. Štúdia ukazuje, že ono prepojenie organicky vyplýva z autorkinej koncepcie performatívnej rodovej identity. Autorka prisudzuje telu úlohu aktívneho participanta v procese konštrukcie identity. Tým sa Butlerová vo svojej koncepcii vyhýba kultúrnemu determinizmu a emergencii voluntaristického subjektu. Po stručnom zhrnutí Butlerovej koncepcie performatívnej rodovej identity sa štúdia ďalej zaoberá rozkladom opozície subjektu a objektu v autorkiných prácach. Následne sa už štúdia usiluje vyrovnať s otázkou chiazmatického prepojenia jazyka a matérie.
Štúdia sa zameriava na poznámky Judith Butlerovej o chiazmatickom prepojení jazyka a matérie. Cieľom je zistiť, čo takéto prepojenie vôbec znamená a odkiaľ pramení. Štúdia ukazuje, že ono prepojenie organicky vyplýva z autorkinej koncepcie performatívnej rodovej identity. Autorka prisudzuje telu úlohu aktívneho participanta v procese konštrukcie identity. Tým sa Butlerová vo svojej koncepcii vyhýba kultúrnemu determinizmu a emergencii voluntaristického subjektu. Po stručnom zhrnutí Butlerovej koncepcie performatívnej rodovej identity sa štúdia ďalej zaoberá rozkladom opozície subjektu a objektu v autorkiných prácach. Následne sa už štúdia usiluje vyrovnať s otázkou chiazmatického prepojenia jazyka a matérie.
|
|
|
216.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Tomáš Korda
Tomáš Korda
Návrh intepretace konce dějin u Hegela
An Outline of the Interpretation of Hegel’s End of History
abstract |
view |
rights & permissions
Tato stať je výrazně ovlivněna pronikavou intepretací Hegelovy Fenomenologie ducha, kterou pod titulem Hegelova fenomenologie světa předložila Tereza Matějčková. Stať vychází z otázky, co z hlediska časovosti dělá duch, který nahlíží rozum působící v dějinách, když tento rozum nahlíží jakožto věčně působící princip (motor) dějin. Duch nevyhnutelně zaujímá perspektivu konce dějin. Tuto perspektivu ale neinterpretuji jako pokus vystoupit z dějin, popírat jejich časovost či přehlížet právě probíhající přítomné dění. Neboť právě „nynějšek“ má duch poznat tak, že v něm kulminuje věčně působící rozum. Z hlediska konce dějin či věčnosti duch v přítomném poznává to věčně přítomné (totiž Rozum). K objasnění perspektivy konce dějin ji jednak krátce kontrastuji s Nietzscheho a Kantovým náhledem na konec dějin a jednak ji navrhuji připodobnit k „andělu dějin“, kterého viděl Walter Benjamin na obraze Angelus Novus a který zděšen z přítomného couvá zády k budoucnosti.
This paper is deeply inspired by the penetrating interpretation of Hegel’s Phenomenology of Spirit, called Gibt es eine Welt in Hegels Phänomenologie des Geistes?, written by Tereza Matějčková. The paper starts from the question what the Spirit does, from the viewpoint of timeliness, when it comprehends the Reason as at work in the history and as eternally at work in the history. What the Spirit does is that it inevitably assumes the perspective of the end of history. Nevertheless, this perspective is not interpreted as a step out of the history that denies the timeliness and overlooks the present state of affairs. For the present time is to be comprehended by the Spirit as the very moment into which the eternally active Reason culminates. From the perspective of the end of history or eternality, the Spirit comprehends what is eternally present in the present time (i. e. Reason). For clarification, I briefly contrast Hegel’s perspective with Kant’s and Nietzsche’s view on the end of history and subsequently I suggest that it bears comparison with Benjamin’s famous description of the “angel of history” whose horrified view on the past propels him into the future.
|
|
|
217.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Josef Krob
Josef Krob
Současnost starých otázek
Topicality of Old Questions
|
|
|
218.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Radim Brázda
Filozofové ve městě
|
|
|
219.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Jan Zouhar
Jan Zouhar
O dějinách české filozofie
On History of the Czech Philosophy
|
|
|
220.
|
Studia Philosophica:
Volume >
66 >
Issue: 1
Jiří Gabriel
Filosofický seminář na Filosofické fakultě Masarykovy univerzity v letech 1919–1925
|
|
|