Narrow search


By category:

By publication type:

By language:

By journals:

By document type:


Displaying: 1-14 of 14 documents

Show/Hide alternate language

0.073 sec

1. Studia Philosophica: Volume > 56 > Issue: 1/2
Erika Lalíková Erika Lalíková
Reflexie umenia v tvorbe Svätopluka Štúra a Etely Farkašovej
Reflections of Art in the Work of S. Štúr and E. Farkašová

view |  rights & permissions
2. Studia Philosophica: Volume > 57 > Issue: 1
Vladimír Leško Vladimír Leško
Bytie a čas ako filozofický neúspěch
Being and Time and Philosophical Unsuccess

view |  rights & permissions
3. Studia Philosophica: Volume > 59 > Issue: 1
Matthias Riedl Matthias Riedl
Život v budúcnosti – Proleptická existencie v náboženstve, politike a umení
Living in the Future – Proleptic Existence in Religion, Politics and Art

view |  rights & permissions
4. Studia Philosophica: Volume > 59 > Issue: 2
Erika Lalíková Erika Lalíková
Štúrova reflexia Masaryka: Masaryk – „najväčší medzník našich dejín“
Štúr’s Reflection of Masaryk

view |  rights & permissions
5. Studia Philosophica: Volume > 60 > Issue: 2
Erika Lalíková K slovám Dominika Tatarku
abstract | view |  rights & permissions
Dominik Tatarka, Slovak (Czechoslovak) writer, philosopher, social and political thinker. His literary and philosophical works are firmly linked with his personal experience, combined with socio-political events in Czechoslovakia. They are based on several principles of which the most important is respect for democratic principles and the rule of Christian universalism, which returned in the end of the 70th last century. The article is focused on the modification of the key problems of Slovak author: the freedom of the individual and the freedom of the community. Tatarka in his texts and also in his life always tried to understand an individual, not judging him. That was his moral strength and reason behind the superiority over many opponents. When comparing his views with the ideas of other authors (M. Bátorová, M. Hamada, Vaclav Havel, C. Miłosz, S. Marais ...), this article will highlights the uniqueness of texts, as well as the importance of the interpretation of the concept of freedom in the context of Central Europe marked by two totalitarian ideologies.
6. Studia Philosophica: Volume > 60 > Issue: 2
Matthias Riedl Modernita ako imanentizácia eschatónu. Kritické zhodnotenie gnostickej tézy Erica Voegelina
abstract | view |  rights & permissions
Eric Voegelin formulated one of the most challenging theses about the theological foundations of modern progressivist and revolutionary thought: the character of modernity is essentially Gnostic. The aim of this essay is to show why the early version of Voegelin’s Gnosis-thesis, as proposed in his New Science of Politics (1951), is not convincing. I argue that processes of immanentization can be fully explained within the development of Western ecclesiastical thought, without invoking Gnostic sectarianism. From a historical-empirical perspective Gnosticism is, in fact, principally opposed to immanent eschatologies. Joachim of Fiore, who, according to Voegelin, is the originator of modern Gnosticism, aptly illustrates this incompatibility. This essay also aims to show how Voegelin became increasingly aware of this problem and, accordingly, formulated a much more adequate and convincing version of the Gnosis-thesis in The Ecumenic Age (1974). The final section of the essay returns to the question of the relation of Gnosis and revolution.
7. Studia Philosophica: Volume > 60 > Issue: 2
Jan Zouhar Milovan Ješič – Vladimír Leško a kol., Patočka a grécka filozofia
8. Studia Philosophica: Volume > 61 > Issue: 1
Slavomír Lesňák K niektorým nedostatkom vybraných environmentálnych prístupov
abstract | view |  rights & permissions
The author aims to evaluate various approaches of environmental philosophers to several specific problems from the standpoint of ethics of survival. He points to weaknesses and risks of conceptions of F. Capra, A. Naess, P. Singer and J. Šmajs. The author accepts using irrationality only as a complement of education, not as its main principle. He rejects ethics not based on ontological ground and promotes process thinking in ethics. The author criticizes rejection of anthropocentric approach. He analyzes the connections between evolutionary ontology and totalitarianism. He questions Naess’ application of nonviolence, links irrationality and ecological terrorism.
9. Studia Philosophica: Volume > 61 > Issue: 2
Dušan Lužný Kulturní paměť jako koncept sociálních věd
10. Studia Philosophica: Volume > 61 > Issue: 2
Zlatica Plašienková Münzova teória poznania na pozadí kritiky marxistickej teórie odrazu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia
abstract | view |  rights & permissions
The author of this paper clarifies some gnoseological views of Slovak philosopher Teodor Münz. He formulated his opinions on the background of critics of Marxist theory of reflection in the 1960s and he published them in a series of articles at that time. The author of the article highlights Münz´s objections to this theory and arguments which point to non-dialectic understanding of practice as criterion of truth. She also reflects Münz´s understanding of development of knowledge, relations between truth and fault and other epistemological problems. These problems have been at the center of Münz’s interest until now. They are a proof of the metamorphosis of his noetic opinions.
11. Studia Philosophica: Volume > 62 > Issue: 1
Ulrich Wollner Ulrich Wollner
„Ani z duba ani zo skaly“ (Apol. 34d3-4)
„Not Born of an Ork or a Rock“ (Apol. 34d3-4)

abstract | view |  rights & permissions
Platónov Sókratés v záverečnom príhovore pred hlasovaním o svojej vine či nevine sudcom pripomína, že má rodinu, ktorá zahŕňa dospievajúceho syna a dvoch malých chlapcov. Pritom odkazuje na verše z Homérovej Odyssey, aby poukázal na skutočnosť, že sa nenarodil „ani z duba ani zo skaly“ (34d). Cieľom článku bude analyzovať a interpretovať zmysel uvedenej citácie v rámci Sókratovej argumentácie. V prvej časti sa autor sústredí na komparáciu Homérovho verša s jeho podobou v Platónovej Apológii. V druhej časti bude skúmať, akú stratégiu Sókratés sledoval tým, keď sa odvolal na uvedený verš. V záverečnej časti sa zameria na otázku, z akého dôvodu Platónov Sókratés cituje Homéra napriek svojmu predchádzajúcemu vyhláseniu, že básnici nedisponujú múdrosťou.
12. Studia Philosophica: Volume > 62 > Issue: 1
Dušan Hruška Dušan Hruška
Parmenides a spor o dejiny metafyziky. Nietzscheho a Heideggerova kritika metafyziky
Parmenides and the Disputeon the History of Metaphysics - Nietzsche's and Heidegger's Critique of Metaphysics

abstract | view |  rights & permissions
Cieľom, ktorý premýšľa táto štúdia, je zápas o zmysel (deštrukcie) dejín metafyziky odohrávajúci sa na pozadí reflexie filozofického odkazu Parmenida. Leitmotív problému sa spája so zmyslom (deštrukcie) dejín metafyziky ako západnej ontológie (Heideggerova pozícia); identifikáciou platonskej (metafyzickej) tradície ako falošného vedenia nazerajúceho v pravde existujúce jestvujúcno, ktoré sa vo svetle tézy o neexistencii absolútnej pravdy a jej explikáciou stáva konkrétnym výkonom časového a konečného ľudského bytia (pozícia Nietzscheho). Nietzsche a Heidegger poukazujú na to, že prvým momentom, ktorý si musíme uvedomiť je, naša (metafyzická) schopnosť teoreticky fundovať zmysel sveta. Na tejto ambícii je následne vybudovaná celá naša duchovná tradícia. Nietzscheho kritika Parmenidovho spôsobu myslenia znamená skôr kritiku domyslenia jeho základných predpokladov v platonskom variante metafyziky. Takto koncipovaná kritika je prijateľná rovnako pre Heideggera. Spor nastane až vo finálnom zmysle dejín metafyziky – zatiaľ čo Nietzsche ich vidí ako zavŕšenie morálneho videnia sveta a teda ako problém kritiky metafyzikou maskovaného nihilistického rozmeru morálky, Heidegger vidí zavŕšenie dejín metafyziky ako bytostné zabudnutie (doslova zakrývanie) otázky bytia, teda ako problém ontologický. Čo ale Heidegger odmieta doviesť do dôsledkov, sú nihilistické konzekvencie svojej ontológie, odhalené a tematizované práve prostredníctvom Nietzscheho kritiky morálky, v ktorej je práve zabudnutosť bytia demaskovaná vo svojom (konečnom) nihilistickom rozmere.
13. Studia Philosophica: Volume > 62 > Issue: 1
Róbert Stojka Róbert Stojka
Heideggerov obrat v kontexte vzťahu človeka a bytia
Heidegger's Turning in the Context of the Relationship of Man and Being

abstract | view |  rights & permissions
Obrat (Kehre) v Heideggerovom myslení má dosah nielen na skúmanie otázky bytia (Seinsfrage), ale aj na zmenu postavenia človeka vo vzťahu k bytiu. Túto zmenu je možné ukázať aj prostredníctvom Heideggerovej interpretácie predsokratovskej filozofie. Pokým v období pred obratom je človek ako pobyt (Dasein) schopný porozumieť bytiu a je s ním spojený, po obrate sa tento vzťah zásadným spôsobom mení. Bytie sa Heideggera po obrate stáva Bytím, ktoré má charakter ne-časovosti či pred-časovosti a ako také má aj svoje vlastné dejiny. Poznanie pravdy Bytia už nie je záležitosťou človeka, ale závisí od toho, či sa Bytie samo človeku ukazuje, alebo skrýva.Turning (Kehre) in Heidegger’s thinking reaches not only his search of the question of Being (Seinsfrage) but also the change of the status of human being in relation to Being. This change can be displayed also through Heidegger’s interpretation of pre-Socratic philosophy. While during the period before turning human being as being-there (Dasein) is able to understand Being and he is connected to it, in the period after turning this relationship changes completely. For Heidegger Being after turning becomes Being with the character of non-temporality or pre-temporality and it has its own history. Knowledge of the truth of Being happens not to be a matter of human being but it depends on the fact whether Being hides or unhides.
14. Studia Philosophica: Volume > 62 > Issue: 1
Katarína Mayerová Katarína Mayerová
Rortyho ironické čítanie Heideggera
Rorty's Ironic Reading of Heidegger

abstract | view |  rights & permissions
Cieľom štúdie je analýza Rortyho hodnotenia Heideggera ako ironického teoretika. Rorty tvrdí, že úlohou filozofie je kritika filozofickej tradície, pričom Heidegger je mu v tomto zmysle inšpiráciou. Problémom však je, že Heideggerovi nejde o historicko-filozofickú interpretáciu dejín filozofie, ale len o filozofickú, a tú podriaďuje jedine vlastným filozofickým záujmom. Pre zodpovedné skúmanie hlavného problému je nevyhnutná Rortyho definícia a vymedzenie teoretického ironika, ktorý má pochybnosti o funkčnosti, zameranosti či privilegovanosti slovníkov, ale aj o existencii akéhosi konečného slovníka. Je nevyhnutné poukázať na antropologický a morálno-axiologický rozmer novopragmatistického myslenia, ktorý je vzdialený Heideggerovi po obrate a taktiež na problém sokratovskej spravodlivosti, ktorý mu je taktiež vzdialený, na rozdiel od rortyovského ironika. Dôležitou črtou teoretického ironika je odmietanie tradičnej metafyziky a sústredenie sa na metafyziku v úplne odlišnom slova zmysle, teda ide o snahu pochopiť metafyzické (teoretické) nutkanie natoľko, že sa ho človek zbaví. Avšak ani to pre Heideggera neplatí. Rortyho výzva k filozofii ako napĺňaniu ľudskosti je v absolútnom nesúlade s Heideggerovým Listom o humanizme, v ktorom humanizmus podriaďuje dejinám Bytia a vôbec mu nejde o človeka alebo ľudskú dôstojnosť, ale len o myslenie Bytia.